Je nad slnko jasnejšie, že ľudské bytosti sa nedajú zredukovať len na akýsi súbor chemických prvkov. Nutričná psychológia preto kladie dôraz na vzťah tela a mysle. Vieme, že stres masívne znižuje našu kapacitu bojovať s chorobami a infekciami a že depresia môže vyvolávať a zhoršovať bolesti a tráviace problémy. Nenávisť voči sebe samému zas môže spustiť poruchy príjmu potravy.
Cukrom k nešťastiu
Vzťah medzi psychológiou a výživou je obojsmerný. To, čo jeme, má vplyv na našu náladu a naša nálada zas vplýva na to, čo zjeme. Nedávna štúdia odhalila, že zvýšená konzumácia cukrov prispieva k depresii.
Zdroj: pexels.com
Ľudia, ktorí za deň prijali viac ako 67 gramov cukru denne boli o 23 percent náchylnejší na diagnostiku depresie počas obdobia piatich rokov v porovnaní s ľuďmi, ktorí prijali menej ako 40 gramov.
Ovocie, zelenina a Alzheimer
Ďalšia prekvapujúca štúdia dokázala, že typická diéta západného štýlu, čiže bohatá na nasýtené tuky a spracované sacharidy, má negatívny vplyv na správanie tínedžerov. Stravovanie bohaté na ovocie a zelenú zeleninu, naopak, malo lepšie výsledky.
Taktiež existujú výskumy, ktoré poukazujú na to, že mnoho prípadov depresie by mohlo byť spôsobených jednoducho nedostatkom horčíka. Nemenej prekvapujúco tiež vyznievajú výsledky prípadov v štúdii, kde pacienti dokázali zvrátiť prvé príznaky Alzheimera prostredníctvo zmeny stravovania a životných návykov.
Zdroj: pexels.com
Preto, keď sa nabudúce ocitnete v obchode či reštaurácii, spomeňte si na nutričnú psychológiu. Ona totiž skúma, ako myšlienky a pocity vplývajú na to, čo jeme a čo si vyberáme z ponuky. Skúma, ako rýchlo jeme, prečo, kedy a koľko toho zjeme. Vďaka nej sa nám môže podariť vzdialiť sa od zlých návykov, myšlienok, stresu a namiesto toho si vytvoriť pozitívny a zdravý vzťah s jedlom, životom a s nami samými.
Plánujte do detailov
Nutričná psychológia sa vo veľkom zaoberá aj najčastejšími chybami, ktorých sa mamy v honbe za ukážkovým stravovaním potomkov dopúšťajú. V ideálnom svete by sme varili jedlá bohaté na vitamíny a minerály, ktoré by naše deti zjedli s úsmevom na perách. Realita je však krutá a brokolicu či fazuľu do nich nevieme dostať po dobrom ani po zlom.
Zdroj: pexels.com
Chuť je všetko!
Aby ste neskončili s mrazenou pizzou či hamburgerom na obed, je nevyhnutné detailné plánovanie, aby ste mali chladničku vždy nabitú potrebnými potravinami. „Deťom treba variť podľa ich individuálnej potreby. Dvojmesačnému bábätku by ste predsa neponúkli prepečený stejk.
Preto potrebujete poznať rozličné fázy vývinu organizmu, ktoré vplývajú na mladšie aj staršie deti. Veď ani taká vitamínová bomba ako špargľa sa nedá servírovať všetkým deťom, hoci obsahuje skutočne veľa živín,“ vystríha na svojom blogu nutričná psychologička Elisa.
Ďalším krokom vedľa je podľa nej nudné menu. Brokolička, mrkvička či kaleráb je potrebné malým stravníkom náležite predať. „Občas, keď sa pokúšame meniť zaužívané menu a stravovať sa zdravšie, trochu sa nám to vyšmykne z rúk a zabudneme na to, že pre dieťa je chuť základom všetkého. Funkciou oleja a masla je zvýrazniť prirodzenú chuť zeleniny a keď ju treba požuť a prehltnúť, je vďaka nim klzkejšia. Nepadnime do pasce ponúkania výživných jedál, no v odpudivej a nudnej úprave.“
Štrajk nie je riešenie
Občas sa vám tiež môže stať, že napriek perfektne nastavenému režimu piatich jedál do dňa príde štrajk. Dieťa nezje obed a o polhodinu sa bude dožadovať jedla. Podľa Elisy netreba mať strach povedať rázne NIE. Veď do olovrantu chýba chvíľa a nakoniec ho aspoň zje s väčšou chuťou. Radšej ako ponúknuť ratolesti jedlo mimo zabehnutého času, sa snažte pochopiť jeho motívy. Prečo si ho pýta? Nudí sa? Alebo je na vine úzkosť, ktorú chce zajesť? Nutričná psychológia je presne o tom.
Mimoriadne dôležité je tiež ísť príkladom. Prehodnoťte stravovaciu stratégiu ak dieťaťu uvaríte celozrnné cestoviny s baklažánom, ale vy s tatinom si pochutíte na odlišnom menu. Alebo ak v reštaurácii pre deti objednáte zeleninu na pare a sami sa napcháte pizzou. Nemôžete totiž od detí čakať niečo, čo sami „nedávate”.
Spracované potraviny sú návykové
Zopár praktických tipov ponúka nutričná špecialistka Šárka Míšková z psychologického centra Psychoterapie Anděl. Na prvom mieste v strave je samozrejme pestrosť. Dospelým ani deťom totiž neprospeje, keď sa budú donekonečna napchávať na raňajky vianočkou, na obed mäsom a na večeru krupicou. Naopak, keď jedálniček obohatíte pohánkou, pšenom, quinoou či bulgurom a dáte šancu strukovinám aspoň dvakrát do týždňa, vaše trávenie sa vám poďakuje. Pečivo, ryžu a cestoviny nahraďte celozrnným variantom, ktorý obsahuje vitamíny, minerály a cennú vlákninu.
Zdroj: pexels.com
Čomu sa vyhnúť?
Vyhnite sa spracovaným potravinám. Obsahujú nadbytok soli, cukru a rôznych prídavných látok, ktoré spôsobujú závislosť. Kvôli ním vás prepadne neodolateľná chuť na hamburger a nie na kus čerstvého ovocia. Práve tie pridané látky organizmus nedokáže dobre stráviť, lebo na ne nie je pripravený. V prírode ich totiž len tak nenájdete, sú vyrobené umelo, a preto sa v tele kumulujú.
Bez toho, aby sme zachádzali až do extrémov ako je rakovina, spracované potraviny spôsobujú cukrovku, obezitu, degeneráciu buniek, kardiovaskulárne problémy a predčasné starnutie. Nič z toho vám v živote predsa nechýba.
„Namiesto tortičiek so stuženými tukmi si radšej dajte ovocie. Pokiaľ pečiete, skúste nahradiť maslové krémy tvarohom. Nekupujte slané pochúťky vo forme vyprážaných zemiakových lupienkov, ktoré sú plné tuku a soli. Rovnako ako pukance, aj ony obsahujú karcinogénny akrylamid. A okrem toho ešte telu dodáte kopec sacharidov. Vďaka ich výraznej chuti väčšinou neodoláte a zjete ich viac, než len malé množstvo. Ani celý balíček orieškov večer pri televízii nie je tá správna voľba, predsa len obsahujú tuk,“ píše Šárka, ktorá odporúča aj varenie bez zápražky.
Na zahusťovanie môže podľa nej využiť nastrúhaný zemiak, zeleninu, cibuľu alebo vajíčko. Keď k tomu pridáte dostatočné množstvo ovocia a zeleniny, urobíte niečo pre telo, no koniec koncov aj pre psychiku.
Autorka: Marína Gorghetto
Dlhoročná novinárka so skúsenosťami z obľúbených týždenníkov, mesačníkov, webov či televízie Markíza. Žila a pracovala v Španielsku a tri roky strávila v Indonézii, kde prednášala na jednej z najväčších jávskych univerzít žurnalistiku. Milovníčka cappuccina a špagiet sa v súčasnosti naplno venuje dcérke, písaniu pre portál Promama, ako aj materskému centru Obláčik, ktorého je štatutárkou.
