Promama > Mamina >

Syndróm polycystických vaječníkov (PCOS). Prečo dochádza k nesprávnej diagnostike?

Kategórie
Dĺžka čítania
6 min čítania
Cover image
diagnostika a liečba PCOS
Perex

PCOS sú v poslednej dobe diskutovanou témou, ktorá často nie je úplne správne pochopená. V článku sa pokúsim zrozumiteľne vysvetliť, o čo ide.

Body

PCOS je endokrinologický syndróm, ktorý sa vyznačuje oligoovuláciou (nepravidelnou a zriedkavou ovuláciou), anovuláciou (keď ovulácia absentuje), nadbytkom androgénov (mužských hormónov) a špecifickým nálezom na ultrazvuku.

Ženy s týmto syndrómom nezriedka trpia depresiou, úzkosťou, obezitou, poruchami metabolizmu tukov a inzulínovou rezistenciou, čo zvyšuje dlhodobé zdravotné riziká. Liečené sú gynekológom, endokrinológom, dermatológom, diabetológom a internistom.

Hocijako hrozivo to znie, je dôležité povedať, že žena s PCOS nemusí mať všetky symptómy. Existujú tzv. učebnicové prípady, kedy má pacientka obezitu, nadmerné ochlpenie, akné a inzulínovú rezistenciu, ale veľa žien s PCOS je štíhlych a s bezproblémovou pleťou.

Polycystické vaječníky vs. PCOS?

Gynekológovia by mali byť veľmi opatrní so stanovením diagnózy PCOS. Prečo? Lebo to, že niekto má polycystické vaječníky na ultrazvuku neznamená, že má PCOS. A naopak, žena môže mať PCOS a pritom mať úplne normálne vaječníky.

Čo znamená polycystický? Na ultrazvuku vidíme množstvo malých cystičiek, typicky umiestnených po okraji. Tieto cystičky sú mladé folikuly. Veľmi veľa ich začne rásť, ale (takmer) žiaden svoj vývoj nedokončí. Ultrazvukový obraz polycystických vaječníkov je častý v puberte, alebo po ukončení užívania hormonálnej antikoncepcie, alebo tak môže vyzerať aj normálny vaječník.

Mnohým ženám lekár stanoví túto diagnózu bez toho, aby ju reálne mali, a mnoho žien má PCOS, ale nemá správnu diagnózu ani liečbu.

Diagnostika PCOS

Diagnózu PCOS stanovujeme podľa tzv. Rotterdamských kritérií. Potrebujeme mať splnené 2 z 3 nasledujúcich kritérií:

  1. Anovulácia/oligoovulácia: to znamená, že žena nemá ovuláciu, a teda normálne nemenštruuje.
  2. Hyperandrogenizmus: to znamená, že má nadbytok mužských hormónov, a to klinický (akné, zvýšené ochlpenie), alebo laboratórny (zvýšená hladina mužských hormónov).
  3. Ultrazvukový nález polycystických vaječníkov: tu sa kritériá stále sprísňujú, aby sme sa vyhli omylom pri stanovení diagnózy. Najnovšie kritériá hovoria, že na to, aby sme splnili tento bod, musí mať žena minimálne 19 folikulov na jednom vaječníku (predtým to bolo 12).

POZOR! Na stanovenie diagnózy musí byť žena aspoň 8 rokov po menarché, teda po prvej menštruácii. Z toho vyplýva, že v žiadnom prípade nemôžeme stanoviť túto diagnózu tínedžerke, ani keď spĺňa všetky kritériá.

Hormonálne testy, ako pomer LH/FSH, AMH nám môžu pomôcť v diagnóze, ale nie sú pre určenie diagnózy nevyhnutné. Rotterdamské kritériá sú konsenzom mnohých spoločností zaoberajúcich sa PCOS.

Porucha alebo choroba?

PCOS je najčastejšia endokrinologická porucha u žien v reprodukčnom veku, postihuje 8 až 13 percent žien, pričom väčšina nie je diagnostikovaná. Presnú príčinu PCOS nevieme. Je to multifaktoriálne ochorenie s genetickým podkladom. PCOS zvykne mať viacero žien v rodine. Bolo identifikovaných niekoľko génov, ktoré s PCOS súvisia.

Ako a prečo PCOS vzniká? Pri PCOS je narušená funkcia GnRH (hormón, ktorý stojí na vrchole pyramídy riadenia menštruačného cyklu). To vedie k zvýšenej tvorbe LH (luteinizačný hormón) v porovnaní s FSH (folikuly stimulujúci hormón). Takže hladina LH rastie a je viac ako dvojnásobná v porovnaní s FSH (pomer LH/FSH je viac ako 2). Toto je jedným z dôvodov anovulácie. LH stimuluje vaječníky k tvorbe androgénov.

Na najnovšom kurze Švédskej spoločnosti gynekológov a pôrodníkov bolo povedané, že PCOS nie je choroba, ale skôr variácia so svojimi výhodami a nevýhodami.

Nevýhody: vyššie riziko metabolického syndrómu kvôli inzulínovej rezistencii a vyššie riziko rakoviny endometria. Výhody: vysoká ovariálna rezerva, čiže dlhšie zachovaná plodnosť,  ľahšie budovanie svalov (kvôli testosterónu), ľahšie ukladanie tuku (hlavne na bruchu).

Toto sa, samozrejme, nezdá byť veľmi výhodné. V dnešnom svete, v 21. storočí, žena nechce mať silné svaly, tuk na bruchu a ochlpenie na tvári. Ale keď sa pozrieme do dávnej minulosti, kedy naši predkovia strávili väčšinu času v pohybe a jedlo nebolo samozrejmosťou, vtedy boli energia v zásobe (brušný tuk) a silné svaly (na utekanie pred predátorom) veľkou výhodou. Predpokladá sa, že v období lovcov a zberačov ženy neboli až také neplodné ako v dnešnej dobe, pretože začínali so sexom skôr, neexistovala antikoncepcia, počet súloží bol vyšší a obezita bola extrémne zriedkavá. Pokiaľ žena nebola tehotná príliš často, mala menšie riziko úmrtia počas tehotenstva a pôrodu (čo je v živočíšnej ríši bežné).

S PCOS sa môže spájať istá stigma. Kvôli tomu, že žena má zvýšené mužské hormóny. Že často potrebuje pomôcť s plodnosťou. Že mužské hormóny podporujú obezitu a spôsobujú akné a ochlpenie. Ale ako píšem vyššie, toto je stará vec a evolučne výhodná. Výhodou to prestáva byť v našom svete sociálneho konštruktu toho, čo považujeme za krásne. A samozrejme, už klasicky, naše telo nie je prispôsobené na to, ako žijeme dnes: chronické sedenie (napríklad dnes, keď píšem tento článok), minimum pohybu, obrovský nadbytok kalórií a chronický stres, ktorý naše telo nevie spracovať. Chcem tým povedať, že za PCOS sa ale absolútne nemusíme hanbiť. Ani za žiadnu inú chorobu. Príroda a evolúcia si urobí svoje, bez ohľadu na to, čo chce Homo sapiens sapiens v 21. storočí.

Prečítajte si aj článok o vynechávajúcej menštruácii a problémoch, ktoré sa za tým skrývajú.

Inzulínová rezistencia a PCOS

Inzulín je hormón, ktorého úlohou je zabezpečiť, aby sa prijatá glukóza dostala do buniek. Dá sa povedať, že otvára pre glukózu dvere. Pri inzulínovej rezistencii bunky nereagujú na inzulín tak, ako majú, telo sa to snaží vykompenzovať čoraz väčšou produkciou inzulínu. Toto však pankreas nevydrží donekonečna a vzniká cukrovka druhého typu so svojimi následkami.

Za príčiny inzulínovej rezistencie sú považované obezita a nesprávna životospráva. Tu sa dostáva k dávnej dileme, či bola skôr sliepka alebo vajce. Čiže spôsobuje PCOS inzulínovú rezistenciu a obezitu? Alebo obezita s inzulínovou rezistenciou spôsobuje PCOS?

Odpoveď na to zatiaľ nemáme, pretože oba stavy sa umocňujú a vytvárajú začarovaný kruh. Z klinických skúseností vyplýva, že množstvo obéznych žien s PCOS po schudnutí začne ovulovať spontánne. Ale na druhej strane máme štíhle ženy s PCOS. Samotný inzulín stimuluje produkciu mužských hormónov a tie vedú k obezite, ktorá vedie k ešte zvýšenej inzulínovej rezistencii.

Inzulínová rezistencia a PCOS sú rozhodne silno spojené. Pretože keď zlepšíme inzulínovú rezistenciu pomocou liekov (metformín), dochádza k spontánnej ovulácii.

Voľný testosterón a SHBG

V patogenéze PCOS má dôležitú úlohu aj látka nazývaná SHBG (sexual hormon binding globulin). Je to bielkovina, ktorá viaže sexuálne hormóny (aj androgény). Len tie hormóny, ktoré nie sú viazané na SHBG, ale nachádzajú sa voľne v krvi, majú účinnosť.

Inzulín, androgény aj iné hormóny spôsobujú, že sa tvorí menej SHBG. To znamená, že v laboratórnom výsledku môžete mať testosterón v norme. ALE! Môžete mať viac voľného testosterónu, a preto by sa mala vyšetrovať aj hladina SHBG a jeho pomer s testosterónom.

V ďalšom článku si povieme, aké má PCOS ďalšie symptómy a liečbu.

Zdielať článok