Atoms/icons/24/grey/info-24
Dňa 20. apríla 2024 budeme mať v čase 07:30 – 13:00 plánovanú odstávku niektorých systémov. Ospravedlňujeme sa za nepríjemnosti.
Zdravotná poisťovňa v mobilnej aplikácií

Zdieľať

Druhá doba pôrodná: Koľko „otočiek“ musí bábätko spraviť cestou von?

rodička v druhej dobe pôrodnej

V pokračovaní série článkov o fyziologickom pôrode sa dozviete, čo všetko musí počas druhej doby pôrodnej prekonať bábätko, aby sa úspešne dostalo na svet.

rodička v druhej dobe pôrodnej
V článku si prečítate:

Druhá doba pôrodná sa začína úplnou dilatáciou (čiže spotrebovaním krčka maternice, ktorý už nie je a netvorí pôrodnú prekážku), končí sa pôrodom plodu.

Kade to pôjde najlepšie?

Často opakujem, že pôrod je komplikovaný dej. Teraz podrobne vysvetlím prečo. Na lekárskej fakulte sme mali gynekológiu a pôrodníctvo až v piatom ročníku, v šiestom ročníku je z toho dokonca štátnica. Pri prvom prečítaní „mechanizmus 2. doby pôrodnej u plodov v polohe záhlavím“ som chcela plakať a prosila som všetky mocnosti, aby som si to na štátnici nevytiahla. Lebo to, „ako sa tam tá hlava točí“, je poriadne náročný proces.

Ženská panva je oproti mužskej širšia a nižšia. Z pôrodníckeho hľadiska delíme panvu na panvové roviny a v nich popisujeme rôzne priemery:

Otočka a vpred!

Je jasné, že pri pôrode musí plod nájsť ten najväčší rozmer. Priechod cez panvu teda neznamená, že ide o jednoduchý pohyb zhora dole.

Ako to teda prebieha počas druhej doby pôrodnej, keď sa rodí dieťa záhlavím? Ide o priechod plodu pôrodným kanálom – cez tvrdé a mäkké pôrodné cesty, čiže panvu, vagínu a hrádzu. Platí, že plod sa ukladá najmenším obvodom hlavičky do najväčšieho rozmeru panvy. Počas pôrodu vykonáva štyri pohyby plus progresiu (postupuje vpred):

1. Flexia

V prvom článku som písala, že pred pôrodom hlavička nalieha indiferentne, centricky a synkliticky. Takto by sa však hlavička nezmestila do panvy. Plod „musí nájsť“ polohu, ktorou sa vojde. To znamená, že prikloní hlavičku k hrudníku, a tým sa do popredia dostane záhlavie, a teda hlavička vstupuje do panvy svojím najmenším obvodom (volá sa subokcitobregmatický, po slovensky malý šikmý priemer a má 32 cm).

Takto sa vedúcim bodom (to, čo ide prvé) stáva malá fontanela. Pri tomto ohnutí hlavička tiež vstupuje do panvového vchodu. U prvorodičiek sa to deje už na konci tehotnosti (vtedy klesne bruško, ľahšie sa dýcha), u viacrodičiek sa toto stane až pri zájdenej bránke. Dobre identifikovateľným bodom na hlavičke je šípový šev (medzi malou a veľkou fontanelou). Hlavička vstupuje do panvového vchodu buď priamo alebo šikmo (svojím šípovým švom), pretože najväčší rozmer panvového vchodu je priečny alebo šikmý. Takto postupuje aj cez rovinu panvovej šíriny.

2. Vnútorná rotácia

Znova platí, že najmenší obvod hlavičky ide do najširšieho priemeru panvy. Ako hlavička postupuje do roviny panvovej úžiny, ktorá má iný tvar, potrebuje sa otočiť. V panvovej úžine je najväčší rozmer priamy (predozadný), preto sa hlavička natáča tak, že šípový šev je tiež priamo. V tejto fáze už hlavička naráža na odpor panvového dna. Tu pri kontrakcii žena cíti potrebu tlačiť. V tejto polohe hlavička prechádza tiež rovinou panvového východu. Platí, že vedúci bod (malá fontanela) sa stáča za sponu. Plod sa pozerá dolu.

3. Deflexia

Hlavička sa začína viditeľne objavovať v pošve. Cez kontrakciu (aj počas tlačenia) postupuje dopredu, mimo kontrakcie sa môže znova schovať. Toto je normálny progres – 2 milimetre dopredu, 1 milimeter dozadu. To, ako hlavička ide cez pošvu von, nazývame prerezávanie (aj keď sa nič nereže). Najprv sa objaví záhlavie, pretože to šlo ako prvé, malá fontanela sa oprie o dolný okraj symfýzy (lonovej kosti) a hlavička postupne vykúka: po záhlaví je to temeno, čelo, tvár a brada.

4. Vonkajšia rotácia a pôrod ramienok

Teraz máme celú hlavičku vonku, plod pozerá na podlahu. Ale keďže vyjsť von musí celý plod, potrebuje sa otočiť znovu, aby sa vedeli porodiť ramienka. Vo chvíli, keď sa porodí hlavička, ramienka sú uložené priečne. Najväčší priemer panvy je ten priamy (predozadný), a keďže znova platí, že najmenší obvod na plode ide do najširšieho priemeru panvy, ramienka sa tiež potrebujú otočiť. Toto plod dosiahne tým, že sa znovu otočí o 90 stupňov, takže teraz akoby pozerá na stranu. Týmto sa ramienka dostanú do priameho priemeru. Popisuje sa, že predné ramienko sa rodí ako prvé, porodí sa do prvej tretiny, zaprie sa o sponu a potom sa rodí ramienko zadné. Keď už sú ramienka vonku, zvyšok vykĺzne.

Zdroj: Promama

Môže sa stať, že hlavička sa v bode 2 otočí opačne a plod pozerá na strop, vtedy môže byť pôrod ťažší, pretože hlavička sa rodí väčším obvodom a môže to spôsobiť spomalenie progresie a väčšie pôrodné poranenia.

Atoms/icons/80/grey-green/info-80

Prečo je ľudský pôrod taký náročný?

Vo voľnom čase čítam veľa o evolúcii, a preto ma veľmi potešil článok v AJOG (American Journal of Obstetrics and Gynecology), v ktorom sa venujú evolúcii cefalopelvickej disproporcie (keď je hlavička väčšia ako panva a nevojde sa). Človek má v porovnaní s inými primátmi veľmi ťažký pôrod.

Zdroj: Promama

Na obrázku je panva primáta (orangutan, šimpanz, gorila), ktorá je priestranná a hlavičku plodu, ktorá je k príslušnej panve celkom malá.

Hlavička má veľa voľného miesta. Hneď si všimneme rozdiel pri ľudskej panve. Zjednodušene povedané, je to len tak-tak. Preto musí hlavička ľudského plodu „hľadať“, kadiaľ sa zmestí a vôbec to nie je jednoduché.

Každý živý organizmus sa chce rozmnožiť, aby mohli jeho gény pokračovať vo svojej existencii. Prečo potom má ľudské mláďa taký ťažký štart do života? Laicky povedané, lebo chceme chodiť po dvoch a máme veľké hlavy. Náš predok začal chodiť po dvoch (bipedalizmus) pred cca 5 až 7 miliónmi rokov. Vtedy nastala prestavba panvy až do súčasnej podoby. Týmto sa vytvoril veľmi špecifický pôrodný kanál. To, že chodíme po dvoch končatinách, nám uvoľnilo predné končatiny a postupne sa z nich stali ruky.

Začali sme používať nástroje, a to viedlo k čoraz väčšiemu mozgu (encefalizácia). Takže nastal konflikt medzi bipedalizmom, encefalizáciou a architektúrou panvy.

To, ako to funguje teraz, je obrovský kompromis. Takže áno, ľudský pôrod je ozaj náročný. Pokiaľ sa plod neotočí tak, ako má, pokiaľ panva nemá potrebné rozmery, pokiaľ len malá časť procesu zlyhá, zlyhá celý pôrod.

Ak je naliehanie nesprávne, môžeme skúšať polohovanie, nejako plod presvedčiť, aby sa otočil tak, ako treba. Niekedy to vyjde, niekedy nie. Ak je plod príliš veľký, je fyzicky nemožné, aby prešiel pôrodným kanálom. Keď nastane odchýlka v pôrodnom mechanizme a pôrod nepostupuje, v našich končinách to voláme nepostupujúci pôrod, v anglickej literatúre sa stretávame s výrazom obstructed labor. Väčšinou ho riešime cisárskym rezom.

V nasledujúcom článku budem pokračovať druhou dobou pôrodnou z praktického hľadiska. Čo sa deje pri pôrode, čo môže žena očakávať od seba, od personálu. A ako to zvládnuť čo najlepšie.

gynekologička-pôrodníčka Denisa Marcišová

Autorka: MUDr. Denisa Marcišová

Gynekologička/pôrodníčka. Lekárka. Žena. Človek.

“V pekle je vyhradené specialne miesto pre ženy, ktoré nepomáhajú iným ženám.” 
Madeleine Albright
Tento výrok vystihuje, prečo som si vybrala gynekológiu. Chcem svojím dielom prispieť k tomu, aby bol svet pre ženy lepším miestom.
Ako lekárka pracujem od roku 2011. Pracovala som v Bratislave ako gynekologička, ale najmä pôrodníčka. V roku 2018 som sa naučila po švýédsky a prestahovala som sa do mesta Norrköping. Tu pracujem na Ženskej klinike na gynekológii, ale keďže pôrodníctvo je láska, tak sčasti aj v pôrodnici. Keď práve nepracujem, nečítam medicínsku literatúru a nespím, tak si ťukám DuoLingo, pečiem, diskutujem o “živote, vesmíre a vôbec”, alebo nakupujem pleťovú kozmetiku.
O mojom švédskom živote píšem na instagrame @myswedish_gynlife.

MUDr. Denisa Marcišová

MUDr. Denisa Marcišová

Gynekologička/pôrodníčka. Lekárka. Žena. Človek. “V pekle je vyhradené specialne miesto pre ženy, ktoré nepomáhajú iným ženám.”  Madeleine Albright Tento výrok vystihuje, prečo som si vybrala gynekológiu. Chcem svojím dielom prispieť k tomu, aby bol svet pre ženy lepším miestom. Ako lekárka pracujem od roku 2011. Pracovala som v Bratislave ako gynekologička, ale najmä pôrodníčka. V roku 2018 som sa naučila po švýédsky a prestahovala som sa do mesta Norrköping. Tu pracujem na Ženskej klinike na gynekológii, ale keďže pôrodníctvo je láska, tak sčasti aj v pôrodnici. Keď práve nepracujem, nečítam medicínsku literatúru a nespím, tak si ťukám DuoLingo, pečiem, diskutujem o “živote, vesmíre a vôbec”, alebo nakupujem pleťovú kozmetiku. O mojom švédskom živote píšem na instagrame @myswedish_gynlife.

MUDr. Denisa Marcišová

Gynekologička/pôrodníčka. Lekárka. Žena. Človek. “V pekle je vyhradené specialne miesto pre ženy, ktoré nepomáhajú iným ženám.”  Madeleine Albright Tento výrok vystihuje, prečo som si vybrala gynekológiu. Chcem svojím dielom prispieť k tomu, aby bol svet pre ženy lepším miestom. Ako lekárka pracujem od roku 2011. Pracovala som v Bratislave ako gynekologička, ale najmä pôrodníčka. V roku 2018 som sa naučila po švýédsky a prestahovala som sa do mesta Norrköping. Tu pracujem na Ženskej klinike na gynekológii, ale keďže pôrodníctvo je láska, tak sčasti aj v pôrodnici. Keď práve nepracujem, nečítam medicínsku literatúru a nespím, tak si ťukám DuoLingo, pečiem, diskutujem o “živote, vesmíre a vôbec”, alebo nakupujem pleťovú kozmetiku. O mojom švédskom živote píšem na instagrame @myswedish_gynlife.

AKTUALIZUJTE SI ÚDAJE, KTORÉ VÁM POMÔŽU ZLEPŠIŤ VAŠE ZDRAVIE

Získajte bezplatné upozornenie na preventívnu prehliadku u vášho všeobecného lekára. Aktualizujte si váš e-mail a telefón a aktivujte si službu preventívna pripomienka pre poistencov Union zdravotnej poisťovne.