Promama > Výchova >

Boj nad tanierom: Čo robiť, keď dieťa nechce jesť?

Dĺžka čítania
11 min čítania
Cover image
nestastný chlapec pozerajúci do plnej misky
Perex

Nedeľná idylka. Výnimočne sa vám podarilo navariť trojchodový obed a svoju radosť chcete zdieľať aj s ostatnými členmi rodiny. Pekne prestriete stôl a čakáte, kým sa k vám a k vášmu partnerovi pripoja aj vaše ratolesti. A vtedy to začne. Jedno nechce jesť zeleninu, druhé pre zmenu nemá chuť absolútne na nič, len na to čokoládové vajíčko, ktoré dostalo od starých rodičov.
Článok bol prvýkrát publikovaný 11. decembra 2019.

Body

Spoločné chvíle pri obede, ktoré by mali byť synonymom rodinnej pohody, sa čoskoro zvrtnú na boj. Dieťa odmieta jesť a vy ho neviete nijako presvedčiť. Čo teda robiť? Oplatí sa lámať dieťa, či ho treba nechať absolútne tak? Prinášame vám niekoľko tipov, ktoré vám pomôžu lepšie sa zorientovať v tejto problematike.

Nemajte vysoké nároky

Sú rodičia, ktorí tvrdia, že ich dieťa absolútne nič neje. Ak by to bolo naozaj tak, určite by sa to negatívne odzrkadlilo na jeho zdravotnom stave. Možno sa vám iba zdá, že vaše dieťatko zje málo.
Skúste nezabúdať na to, že dieťa na svoj vývin a rast potrebuje prijať oveľa menej živín než dospelák. Zabudnite na to, čo nám hovorili naši rodičia: „Len poslušný anjelik nechá prázdny tanierik.“
Táto slávna rada má za následok nárast detskej obezity, ktorá so sebou prináša množstvo zdravotných problémov. Pokiaľ váš poklad prospieva, nemusíte riešiť, koľko toho zje. Ak za ním neustále beháte s tanierom a nútite ho do jedla, nič tým nedosiahnete. Prinajlepšom v ňom vyvoláte iba odpor. Chvíle strávené pri jedle by mali byť okamihmi rodinnej pohody. A to aj vtedy, keď vaše dieťa nechá väčšinu jedla na stole.
„Sama som sa stala obeťou vlastných prehnaných očakávaní. Počas tehotenstva som si študovala všetko možné ohľadom zdravej výživy. Bola som pevne presvedčená, že moje dieťa bude doslova milovať brokolicu, mrkvu či podobné zeleninové chuťovky, pretože nebude poznať nič iné. Hádajte, ako som dopadla. Moja dcéra od detstva zeleninu vyslovene bojkotovala a keď som ju do nej tlačila násilím, párkrát sa povracala. Vedela som, že nútiť ju nemá zmysel. Ako rástla, sama sa rozjedla a dnes je zelenina prirodzenou súčasťou jej jedálnička. Už ju neberie ako svojho úhlavného nepriateľa,“ priznáva Simona, ktorá zistila, že najlepším spôsobom, ako vyhrať nad dieťaťom bojkotujúcim určitý druh potravín, je neprikladať tomu zbytočnú pozornosť. 

Neporovnávajte dieťatko s jeho rovesníkmi

Spolužiak vašej 6-ročnej dcérky zje na desiatu tri obložené rožky, no vaša dcérka ledva dostane do seba jablko? Ak jej apetít začnete porovnávať s apetítom ostatných detí, čoskoro sa dostanete do takej slučky, že sa z nej vymotáte len ťažko. Každé dieťa má inú chuť do jedla, ktorá sa v priebehu vývinu mení. Deti jedia viac, keď začnú prudko rásť. Inokedy majú obdobie, keď zjedia naozaj máličko. Ak začnete pozorne sledovať vývin vášho dieťaťa, zbadáte, že tieto obdobia sa pravidelne striedajú. Možno dnes tá vaša ratolesť nemá priveľkú chuť do jedla, no ona to určite doženie.
„My máme s Terezkou opačný problém,“ tvrdí Jana. „Teraz je prváčka, váži necelých 18 kíl, a to napriek tomu, že si po každom jedle pýta dupľu. Zje viac než ja, a pritom je tenká ako prútik. Dlho som sa trápila, prečo nepriberá. Počas veľkých prázdnin sa však vytiahla o 5 centimetrov, tak už viem, na čo sa zužitkovala prijatá energia,“ dodáva Jana, ktorá je presvedčená o tom, že každý rodič rieši problémy s jedlom. Či už z tej, alebo druhej strany. Ak máte pocit, že sa vaše dieťa vymyká z radu, spýtajte sa na to pediatra. Ten vám povie, či sú vaše obavy namieste.

Umožnite mu prístup k jedlu

Pre nejednu maminu je frustrujúce, keď dieťa odmietne jesť to, čo je navarené. No i nám sa občas stáva, že na určitý druh jedla momentálne vôbec nemáme chuť. V tom prípadne si otvoríme chladničku a vyberieme si niečo iné, prípadne hlad zaženieme iba kúskom ovocia.

Aj vášmu dieťatku môžete dať na výber. Už škôlkar by mal chápať, ktoré jedlo je prípustnou alternatívou obeda, a ktoré už nie. Ukážte mu, čo si môže sám vybrať. Obľúbené jogurty uložte v chladničke tak, aby k ním vaše dieťa malo ľahký prístup. To isté sa týka pečiva, orieškov, ovocia či zeleniny. Pozor však na sladkosti. Tie by dieťa nemalo dostávať v dopoludňajších hodinách, pretože maskujú pocit hladu.

Koniec koncov, takéto prehrešky zažila na vlastnej koži snáď každá z nás. Aj deti by maškrty mali konzumovať len výnimočne. Oveľa lepšie je, samozrejme, nájsť zdravší variant.
„Dlho som sa trápila, prečo náš 5-ročný Paľko tak veľmi málo je,“ hovorí Andrea. „Spoločná rodinná večera takmer pravidelne končila hádkou, pretože Paľko sa len znechutene prehrabával v jedle. Trvalo to celé mesiace. Až som raz prichytila moju mamu, jeho milovanú babičku, ako mu dáva množstvo sladkostí pod matrac: – Ale maminke to nepovedz, tá by ma vykričala! – Počula som, čo mu nenápadne šepká do uška. Nevidela ma. Vtedy som sa na ňu veľmi nahnevala. Vlastne, nevedela som, čo ma hnevalo viac. Či to, že mu dáva sladkosti bez môjho vedomia, alebo to, že s ním manipuluje za mojím chrbtom a učí ho klamať,“ dodáva Andrea, ktorá sa s mamou musela vážne porozprávať. Paľkovi stačilo len pár dní bez zhabaných sladkostí na to, aby zasa začal s chuťou večerať. Niekedy treba trošku hlbšie pátrať po dôvode, no kto hľadá, ten určite skôr či neskôr objaví príčinu.

Dovoľte mu, nech sa samo stane súčasťou celého procesu

Je prekvapivé, že množstvo detí ani len netuší, z čoho sa pečie chlieb. Mnohé si tak navykli na výdobytky dnešnej doby, až im unikajú základné súvislosti. Preto im skúste ukázať celý proces. Vyberte sa spolu na pole, navštívte mlyn alebo sa obráťte na známych, ktorí chovajú dobytok. Dovoľte vašim potomkom, nech zažijú na vlastnej koži, ako ťažko sa vykopávajú zemiaky. Pre každé z nich to bude dôležitá skúsenosť. Keď im ukážete celú mozaiku získavania potravín, dokážu si viac vážiť hodnotu jedla. Ak máte možnosť, navštívte starých ľudí a nechajte vaše ratolesti, nech sa ich spýtajú, aké to bolo kedysi. Obchody neboli na každom rohu a ľudia jedli väčšinou to, čo si sami dopestovali a dochovali.
Ďalšou výbornou možnosťou je sa spoločne s dieťaťom rozhodnúť, čo budete variť. Obľúbené cestoviny so syrom? Tak ho zoberte so sebou do obchodu. Na papier mu nakreslite alebo napíšte zoznam potravín a nechajte ho, nech nájde v regáloch všetko potrebné. Tým však jeho povinnosti ani zďaleka nekončia. Nech vám v rámci svojich možností pomôže nielen s prípravou, ale aj so servírovaním a následným upratovaním kuchyne. Váš syn či dcéra si skôr či neskôr uvedomí, že pripraviť obed vyžaduje nemálo úsilia. Táto metóda prináša so sebou ešte jeden malý bonus. Dieťa skôr siahne po jedle, ktorého zloženie pozná, pretože suroviny na jeho prípravu vyberalo samo. Aj preto vám nebude zadávať otázku: „Čo je to to zelené, čo mám na tanieri?“

Nerobte z jedenia problém

Zúfalé maminy robia zúfalé veci. Nejedna z nich sa preto neraz prikloní k praktikám, ktoré sú v konečnom dôsledku vyslovene kontraproduktívne. Toto zúfalstvo pramení zo strachu o vlastné dieťa. Rovnako, ako sa naši rodičia strachovali o nás, sa aj my bojíme o našich potomkov. Nefunkčnou technikou je určite aj citová manipulácia, ktorou u dieťaťa chceme vyvolať výčitky svedomia: „Vieš, čo by za to dali deti v Afrike?“,„Keby si bol hladný, určite všetko zješ!“, „Ty si vôbec nevážiš, čo pre teba robím...“ S týmito vetami sa stretol každý z nás. Sú nepríjemné, bolestivé a paradoxne vôbec nevyvolajú chuť do jedla. Čím väčší tlak budete vyvíjať na dieťa, tým vytvoríte z (ne)jedenia väčší problém. Dieťa sa totiž tiež vie poriadne zaťať. Môže to viesť až k tomu, že odmietanie jedla bude samotné dieťa vnímať ako spôsob manipulácie s rodičmi a vtedy si už situácia bude vyžadovať odbornú pomoc.

Prečítajte si aj článok Dysgrafia je porucha, ktorá komplikuje písanie. Čo o nej viete?

Dodržujte pravidlá

Každé dieťa potrebuje pravidlá. Práve ich dodržiavaním môžeme z neho vychovať rozumného a slušného človeka. Určité mantinely by mali byť nastavené aj v stravovaní. Dohodnite sa spolu s partnerom, čo ste schopní tolerovať a čo už presahuje vaše hranice. Ak sa večeria len v kuchyni, nedovoľte deťom, aby si jedlo nosili do obývačky či izby.
„Mám štyri deti. Najviac ma unavovalo, že každé z nich chcelo večerať v inom čase. Nemali na to objektívne dôvody. Maťko, najmladší syn, mi zásadne oznamoval, že je hladný, keď som konečne upratala kuchyňu. Tak som si opäť musela proces zohrievania jedla zopakovať. Večer mi tak príprava večere a všetko s ňou spojené zabrala aj dve hodiny. Raz som si povedala dosť. Oznámila som im, že o 19-tej kuchyňu jednoducho zamykám. Kto chce večerať, musí to stihnúť do tohto časového limitu. Najprv sa mi z toho smiali. Keď však videli, že som naozaj zamkla kuchyňu a kľúč som im nedala ani po prehováraní, začali dodržiavať toto pravidlo. Začali sme večerať všetci spolu a mne to uľahčilo veľa vecí. Aj ja, ako mamina, mám predsa právo na večerný oddych,“ hovorí Anna, mamička, ktorá trvá na svojom pravidle. Samozrejme, výnimkou sú objektívne príčiny meškania, ktoré nezabúda zohľadniť. 
A na záver nezabudnite na to najpodstatnejšie. Ak chcete, aby vaše dieťa jedlo zdravo, sami sa mu pokúste ísť príkladom. To je tá najlepšia metóda.

Zdielať článok