Sám alebo sama doma: Stručný manuál detskej (a rodičovskej) samostatnosti

Raz to príde. „Hneď sa vrátim!“ povie ustrašená mama, ktorá po prvýkrát necháva doma svoju ratolesť bez dozoru. Kedy je na to správny čas?

Deti dozrievajú postupne a každé je iné, rovnako ako aj rodičia. Chcieť od dieťaťa, aby ostalo samo doma len preto, lebo je na to „dosť staré“, nie je riešenie.

Každý má svoju dĺžku kroku

Oveľa smerodajnejšie, než sledovanie odporúčaní v závislosti od veku dieťaťa, sú vaše úprimné odpovede na základné otázky:

Je dieťa dostatočne zodpovedné? Dokáže splniť to, čo sľúbilo? Dieťa nemusí mať veľa povinností. Zodpovednosť môže ukázať aj v plnení maličkostí. Pokiaľ mu nechýba, je to jeden zo znakov, že je pripravené zvládnuť rodičovskú neprítomnosť.
Ako reaguje v nečakaných situáciách? Ak dieťa podľahne panike už pri banálnej prekážke, ešte nie je pripravené osvojovať si samostatnosť. Sledujte jeho správanie v situáciách, v ktorých vystupuje zo zóny komfortu. Veľa vám napovie.
Pozná pravidlá bezpečnosti? Bezpečnosť je základ. Spomeňte si na rozprávku o siedmych kozliatkach. Je v nej cenná skúsenosť. Ukazuje, že rodičov sa oplatí počúvať. Aspoň v tých kľúčových veciach.
Má dobrý úsudok? Vie odhadnúť dôsledky svojho konania? Hrať sa na superhrdinu, ktorý sa bude počas neprítomnosti rodičov pokúšať o krkolomné kúsky, môže mať za následok zranenie.

Zuzana je matkou 10-ročného syna Janka. Už len samotná myšlienka, žeby ho mala nechať samého doma čo i len na pár minút, jej naháňa strach. Počas prázdnin, keď nie je v tábore a babičky sú zaneprázdnené, ho berie so sebou do práce. Chodí s ňou aj ku kaderníčke, aj do obchodu. Chlapca to vôbec nebaví. Celý čas trávi na mobile, hrá sa hry a čaká, kým budú môcť spoločne odísť domov. Dieťa potrebuje spoločnosť, ak mu však občas nedoprajete aspoň zopár chvíľ samoty, prichádza o cenné skúsenosti. Zuzana si uvedomuje, že jej správanie je kontraproduktívne. Strach o dieťa však u nej stále víťazí.

Dôverujte sebe, aj dieťaťu

Najdôležitejšie je, aby ste vy samy boli v pohode. Ste vystresovaná, nervózna a plná obáv? Dieťa bez ohľadu na vek bude cítiť, že sa bojíte vytiahnuť päty z domu a bude reagovať na váš strach. Zuzana nakoniec kamarátkam prezradila, z čoho pramenia jej najväčšie obavy: „Keď mal Janko tri roky, nechtiac ma zabuchol na balkóne. Dvere mi nevedel otvoriť, on plakal a ja s ním. Ani neviem, ako sa mi podarilo zliezť z druhého poschodia. Už som to viac nechcela zažiť,“ priznáva. Stále nie je pripravená nechať Janka samého. Pravidelná návšteva psychológa je však už prvým krokom k zlepšeniu situácie.

Kedy, koľko a ako?

Pätnásťročný pubertiak si samotu určite užije. Nebude nedočkavo pozerať z okna, ani vám nebude vyvolávať každú hodinu. Sedemročné dieťa sa predsa len bude na samotu pozerať inak. Tu sú všeobecné odporúčania podľa veku vašej ratolesti:

až 10 rokov: dieťa dokáže osamote stráviť 60 až 90 minút. Navrhnite mu program, dohodnite sa na obľúbenej rozprávke, alebo ho motivujte, aby si prečítalo obľúbenú knihu.
11 až 12 rokov: môžete sa trošku uvoľniť. Vaše dieťa vydrží samo približne 3 hodiny. Ak to však nie je nutné, zbytočne nepredlžujte tento čas.
13 až 14 rokov: deti v tomto veku už zvládnu byť samy aj vo večerných hodinách. V noci však ešte stále zvyčajne potrebujú vašu prítomnosť.
15 až 17 rokov: dieťa si osvojuje čoraz viac samostatnosť. V prípade potreby zvládne byť samo aj cez noc. Pred spaním mu však zavolajte a poproste susedov, nech občas skontrolujú, či je všetko v poriadku.

Tip od nás

Prečítajte si aj ďalší článok o samostatnosti detí.

Ide sa na to!

Ste pripravené urobiť krok do neznáma? Takto to zvládnete aj vy, aj vaše dieťa:

Nie na dlho: nechať dieťa pár minút osamote, kým si skočíte do najbližšieho obchodu, nemusí byť žiadna veda. Nenechávajte ho samo doma viac, než je to potrebné.
Informujte susedov: zaklopte pre istotu susedom alebo známym, ktorí sú v okolí. Je dobré, ak niekto vie, že je dieťa samo doma. Môžu ho skontrolovať a v prípade potreby zasiahnuť.
Nechajte mu kontakt: povedzte dieťaťu, na koho sa má obrátiť, ak si nebude vedieť rady. V tomto prípade sú dobrí susedia naozajstný poklad. Môžete mu nechať aj telefón, aby vás mohlo kedykoľvek kontaktovať.
Prejdite si pravidlá: vy samy svoje dieťa poznáte najlepšie. Ešte pred odchodom si spoločne prejdite základné pravidlá bezpečnosti.
Rozprávajte sa: po návrate si vytvorte pár minút čas na spoločný rozhovor. Pre dieťa je aj pár minút osamote obrovskou výzvou. Určite vám bude chcieť povedať, čo zažilo a ako sa cítilo!