Promama > Zdravie detí >

Novorodenecká žltačka – kedy môže byť nebezpečná?

Kategórie
Dĺžka čítania
7 min čítania
Cover image
novorodenec so žltačkou na bilibede
Perex

Názvom žltačka označujeme žlté sfarbenie kože, očných bielok a slizníc viditeľné za denného svetla. Je spôsobená zvýšenou koncentráciou žlčového farbiva – bilirubínu v krvi. Kedy ide o fyziologickú formu žltačky, kedy hovoríme o žltačke dojčených detí a prečo sa zamieňa so žltačkou z materského mlieka?

Body

Žltačka nie je choroba v pravom slova zmysle, je to prejav (symptóm) zvýšenej hodnoty bilirubínu v krvi, tzv. hyperbilirubinémia. Inak povedané, žltačka je klinický príznak a hyperbilirubinémia laboratórny parameter.

Viditeľná žltačka sa objavuje u cca 45 až 65 % zdravých donosených novorodencov, tzv. fyziologická novorodenecká žltačka. Takýto typ žltačky dieťa neohrozuje a spontánne bez liečby odoznie. V určitej skupine bábätiek však môže žltačka predstavovať vážny zdravotný problém, pokiaľ ostane neliečená.
Úlohou lekárov je preto krátko po narodení identifikovať tzv. rizikových novorodencov, ktorí sú v  zvýšenom riziku rozvoja závažnej hyperbilirubinémie. Vysoká hodnota bilirubínu je nebezpečná pre nervový systém a mozgové bunky, v najzávažnejších prípadoch môže spôsobiť nezvratné  poškodenie určitých mozgových štruktúr.

Príčina vzniku žltačky

Bilirubín je žlté farbivo, ktoré sa prirodzene nachádza v pečeni a následne sa z tela vylučuje močom a stolicou. Je to koncový produkt metabolizmu krvného farbiva – hemoglobínu. Vyvíjajúci sa plod v maternici má relatívny nedostatok kyslíka, pretože okysličovanie je zabezpečované prostredníctvom placenty. Plod potrebuje na svoju existenciu relatívne väčší počet červených krviniek s kratšou dobou prežívania. Po narodení sa situácia výrazne mení a funkciu placenty preberajú pľúca. Novorodenec začne dýchať, jeho krv sa viac okysličuje, nadbytočné červené krvinky sa v organizme rozpadajú a tvorí sa z nich žlté farbivo – bilirubín.

Keďže tento produkt nie je rozpustný vo vode, nedokáže sa z organizmu vylúčiť. Na to, aby sa z neho stala rozpustná forma, musí sa spracovať v pečeni. Prvé dni života pečeň novorodenca ešte nie je dostatočne zrelá, aby všetok bilirubín spracovala. Jeho nadbytok ostáva v organizme a dáva koži charakteristické žlté sfarbenie. Maximálna hladina bilirubínu býva u zdravých novorodencov na 3. až 4. deň života (tzv. fyziologická žltačka). Ako pečeň novorodenca dozrieva, žlté sfarbenie postupne bledne. Zvyčajne sa tak deje do 2 týždňov od narodenia.

Rizikové faktory vzniku závažnej žltačky

Lekári po pôrode identifikujú novorodencov, ktorí sú v zvýšenom riziku rozvoja závažnej žltačky. Najčastejšími príčinami sú:

  • inkompatibilita krvných skupín medzi mamičkou a dieťaťom (v Rh/ABO systéme);
  • pôrodné poranenia (kefalhematóm, zlomenina kľúčnej kosti, modriny...);
  • predčasný pôrod;
  • infekcie (vrodené bakteriálne/vírusové);
  • vrodené chyby tráviaceho systému, oneskorený odchod smolky;
  • znížená činnosť štítnej žľazy;
  • enzýmové poruchy (deficit glukózo-6-fosfát dehydrogenázy, a i.), vrodené defekty  červených krviniek;
  • geneticky viazané ochorenie (Crigler-Najjarov syndróm);
  • žltačka z materského mlieka.

Zjednodušene povedané, každý chorobný stav, ktorý vedie buď k zvýšenej tvorbe alebo zníženej eliminácii bilirubínu, je rizikový pre rozvoj závažnej formy žltačky. 

Každá žltačka, ktorá sa objaví v priebehu prvých 24 hodín života je závažná (patologická). V prvom rade je potrebné vylúčiť hemolytickú chorobu, t.j. konflikt medzi krvnými skupinami matky a dieťaťa, kedy dochádza k zvýšenému rozpadu červených krviniek vplyvom prenesených protilátok od matky. Tento typ žltačky sa môže vyskytovať v prípadoch, keď má mamička Rh faktor negatívny a novorodenec Rh faktor pozitívny, alebo keď má mamička krvnú skupinu 0 a dieťa krvnú skupinu A, resp. B. Žltačka nastupuje krátko po pôrode, má rýchly progres a s liečbou je potrebné začať čím skôr.

Žltačka dojčených detí

Zvláštnu pozornosť si zaslúži žltačka dojčených detí, ktorá sa vyskytuje u cca ⅔ donosených  dojčených novorodencov počas prvého týždňa života. Je spôsobená kalorickou a tekutinovou depriváciou pár dní po pôrode a oneskoreným odchodom smolky, buď z dôvodu nedostatočnej, oneskorenej produkcie materského mlieka, alebo z dôvodu problematického prisávania bábätka k prsníku. Prevenciou žltačky dojčených detí, ktorá je pomerne častá, je včasné a frekventované dojčenie počas prvých dní života.

Žltačka z materského mlieka

Žltačka dojčených detí sa často zamieňa so žltačkou z materského mlieka, ale nie je to úplne tak. Žltačka z materského mlieka je typ prolongovanej žltačky, ktorá môže pretrvávať prvé 3 mesiace života. Je spôsobená zvýšenou koncentráciou enzýmu (b-glukuronidázy) v materskom mlieku niektorých žien, ktorá spôsobuje spätné vstrebávanie bilirubínu z čreva do krvného obehu. Tento typ žltačky dieťa neohrozuje, nevyžaduje špeciálnu liečbu a nie je dôvodom na prerušenie ani ukončenie dojčenia.

Príznaky a diagnostika žltačky

Žltačku nie je ťažké diagnostikovať. Je viditeľná na koži, slizniciach a očných bielkach, zvýrazní sa po kompresii (stlačení, pozn. red.) kože palcom. Koža začína žltnúť najskôr na tvári, postupuje na hrudník, brucho, horné končatiny a napokon na dolné končatiny. Je dôležité, aby boli mamičky pri odchode z pôrodnice poučené o príznakoch zhoršujúcej sa žltačky, kedy je potrebné neodkladne kontaktovať lekára.

Prejavmi zhoršujúcej sa žltačky sú:

  • žlté sfarbenie sa objavuje na spodných častiach dolných končatín, pod oblasťou kolien a tmavne (z citrónovožltej sa mení na oranžovožltú);
  • dieťa je spavé, apatické;
  • je ťažké ho zobudiť na dojčenie;
  • niekedy môže mať, naopak, vyššie ladený plač, je pokojné;
  • ykrúca hlavičku a krk smerom dozadu.

Počas pobytu v pôrodnici sa na detekciu žltačky používa malý prístroj nazývaný bilirubínometer. Jeho výhodou je sledovanie dynamiky žltačky bez toho, aby bolo dieťa vystavované častým a opakovaným odberom krvi. Pokiaľ hodnota na bilirubínometri stúpa do rizikovej zóny, je potrebné hodnotu bilirubínu overiť aj krvným testom.

Komplikácie žltačky

U novorodencov s veľmi vysokými hodnotami bilirubínu môže bilirubín prestúpiť z krvi do mozgu a spôsobiť reverzibilné (zvratné, pozn. red.) poškodenie (tzv. akútnu bilirubínovú encefalopatiu) alebo trvalé poškodenie (nazývané kernikterus alebo chronická bilirubínová encefalopatia). Preto je potrebné bábätká so zvýšeným rizikom v prvých dňoch života často monitorovať a v prípade potreby včas zahájiť liečbu.

Liečba žltačky

Bežná novorodencká žltačka nevyžaduje liečbu. Štandardnou a efektívnou liečbou pri vysokej hladine bilirubínu v krvi je liečba svetlom, tzv. fototerapia. Využíva sa pri nej modré svetlo určitej vlnovej dĺžky spôsobujúce rozklad (izomerizáciu) bilirubínu v koži na netoxický produkt (nazývaný lumirubín), ktorý je rozpustný vo vode a môže sa vylúčiť močom a stolicou.

Na indikáciu fototerapie sa používajú špeciálne indikačné grafy zohľadňujúce vek, zrelosť novorodenca a pridružené rizikové faktory. Dieťa je pod svetlom vyzlečené, resp. má na sebe oblečenú len plienku. V niektorých prípadoch môže lekár indikovať svetelnú podušku, tzv. biliblanket alebo svetelné lôžko – bilibed. K základnej starostlivosti o novorodenca počas fototerapie patrí monitorovanie teploty, bilancie tekutín a prekrytie očí špeciálnymi okuliarmi, ktoré chránia zrak pred poškodením.

Ak je príčinou žltačky nezhoda krvných skupín a Rh faktorov, prvou liečebnou možnosťou je fototerapia, druhou je podanie vnútrožilových imunoglobulínov, ktoré viažu protilátky v krvi bábätka a brzdia tak ďalší rozpad červených krviniek.

Liečbou najzávažnejších foriem žltačky, keď hodnota bilirubínu prudko rastie a hrozí riziko poškodenia mozgu, je výmenná transfúzia krvi. V dnešnej dobe sa k nej už pristupuje veľmi zriedkavo. 

Prevencia novorodeneckej žltačky

Základom starostlivosti o novorodenca s cieľom predchádzania závažných foriem žltačky je včasné a časté prikladanie na prsník, zabránenie zvýšenému popôrodnému úbytku na váhe ( > ako 10%) a zabezpečenie dostatočného príjmu tekutín v prvých dňoch života.

Ako sa môže bábätko zraniť pri pôrode? Prečítajte si o tom v článku detskej chirurgičky. 

Zdielať článok