Promama > Zdravie detí >

Prejavy alergie u detí. Ako zistiť alergiu u bábätka?

Kategórie
Dĺžka čítania
7 min čítania
Cover image
prejavy alergií u bábätiek
Perex

Alergie neobchádzajú ani najmenších. Ktoré ich postihujú najčastejšie? Môžu trpieť alergiou na materské mlieko? Je potrebná liečba alebo prejdú spontánne? Odpovedá alergiológ MUDr. Martin Lešťan z centra Alergoimun v Prešove.

Body

Môžu mať alergie aj niekoľkodňoví novorodenci?
Alergie sa môžu prejaviť v akomkoľvek veku. Nezriedka sa stáva, že máme  v ambulancii na prvom vyšetrení s novodiagnostikovanou alergiou 5-mesačné dojča a vzápätí dôchodcu. Novorodenecký vek ale nepatrí medzi typické obdobia prejavov alergie.
 

imuno-alergiológ Martin Lešťan
MUDr. Martin Lešťan

Prečo? Súvisí to s tým, že v tom období je iba dojčené alebo kŕmené umelým mliekom?
Na to, aby sa alergické reakcie začali naplno prejavovať, je nutné vystaviť organizmus pôsobeniu alergénu nejaký čas. Potrebný je aj vývoj imunitných mechanizmov a zmeny v slizničnej bariére u dieťaťa.
Alergie sa preto obvykle začínajú prejavovať trochu neskôr, spravidla medzi 3. až 12. mesiacom života dieťaťa. Typické sú potravinové alergie a atopický ekzém. Súčasné údaje hovoria, že pravá potravinová alergia postihuje 6 až 8 percent dojčiat, pričom tento počet stále narastá. Netýka sa to však len detí. Predpokladáme, že v dnešných dňoch trpí viac ako štyridsať percent populácie nejakou formou alergie a, žiaľ, predpovede hovoria, že v blízkej dobe bude nejakým typom tejto diagnózy postihnutý každý druhý Európan.

Spomenuli ste potravinové alergie a atopický ekzém. Ide o najčastejšie alergické reakcie dojčiat?
Áno a je to logické, keďže vyvíjajúci sa organizmus dieťaťa, ktoré bolo v tele matky akoby chránené pred vonkajším svetom, je náhle vystavené novým podnetom, potravinám a vonkajšiemu prostrediu. Neskôr, v predškolskom veku, sa mnohé z týchto ochorení zmiernia. Deti z nich zvyknú akoby „vyrásť“, no prichádza obdobie inhalačných alergií a objavuje sa astma či alergická nádcha.

Ako sa alergie u najmenších prejavujú najčastejšie? 
Reakcie vo všeobecnosti delíme na okamžité, ktoré sa objavujú pár minút až 2 hodiny po požití potraviny a oneskorené, tie sa objavujú po 4 hodinách a pretrvávajú niekoľko dní.
V detskom veku prevládajú príznaky týkajúce sa tráviaceho systému. Ďalšie sa preukážu najmä na koži a u tretiny detí v dýchacej sústave. V tom prípade ide  o kašeľ, sťažené dýchanie, hvízdanie či nepriechodnosť nošteka. Platí však, že u detí musíme ihneď spozornieť pri žihľavke, začervenaniach kože, vracaní, náhlom zhoršení ekzému, opuchu pier, hnačke a bolestivosti bruška. Stretávame sa aj so zápchami a problémami s vyprázdňovaním, taká je obvyklá reakcia na bielkovinu kravského mlieka.

Existujú aj srdcovocievne či systémové príznaky, no sú skôr raritnejšie. O alergii neraz svedčia aj opakované zápaly stredného ucha u dojčaťa, ale môže sa prejaviť aj zmenou správania, nepokojom či bolesťami hlavy. Prejavy sú teda veľmi rôznorodé a skúsený pediater by mal myslieť aj na možnú alergickú príčinu ťažkostí a dieťa rýchlo odoslať k alergiológovi.

Počet alergických problémov prudko stúpa. Neobjavujú sa u dojčiat preto aj iné typy alergií, ktoré ste v minulosti vôbec neregistrovali?
Zachytávame aj alergie na roztoče, plesne, ale aj na pele či potravinové reakcie na u nás netypické potraviny, napríklad na arašidy. Tieto typy alergií boli typické skôr pre deti v predškolskom veku, teraz sa s nimi čoraz častejšie stretávame už v mladšom detskom veku.

V tlači sa objavili prípady detí, ktoré boli alergické na materské mlieko. Ako sa to môže stať? Nič prirodzenejšie ako materské mlieko azda ani neexistuje.
Materské mlieko je komplexná potravina s mnohými zložkami, pričom jeho   zloženie sa mení aj podľa veku dieťaťa. Ovplyvňuje ho aj strava matky, užívanie liekov, vystavenie toxínom a chémii z vonkajšieho prostredia. A je to pravda, časť detí naozaj reaguje alergicky na niektoré zložky materského mlieka. 
Niekedy je, paradoxne, prospešnejšie, ak ho matka prestane dojčiť. Odporúčame to predovšetkým pri ekzémoch, pretože tak vieme lepšie manažovať jedálniček dieťaťa na mieru. Niekedy pomôže aj diéta matky, ale často je to v bežnom živote náročné.

Trpia alergiami skôr dojčené alebo nedojčené deti?
Som veľkým prívržencom dojčenia, materské mlieko je najvhodnejšia strava pre dojča. Predstavuje optimálny mix živín, vitamínov, imunologických obranných látok a, samozrejme, lásky. Čo sa týka dojčenia a jeho významu pre rozvoj alergických ochorení, existuje mnoho štúdií, ktoré potvrdzujú jeho pozitívny vplyv na vznik alergických ochorení.

Na strane druhej, časť štúdií tento ochranný vplyv na rozvoj alergických ochorení nezaznamenala, najmä ak sa zameriavali na potravinové alergény. Sú však aj opačne zamerané štúdie sústredené na dlho dojčené deti nad 9 mesiacov. Takéto dojčenie bolo v niektorých štúdiách paradoxne spájané s nárastom alergií. Nespochybňujem dôležitosť materského mlieka, ale ukazuje sa, že výlučné dojčenie do štyroch mesiacov je nespochybniteľný prínos pre dieťa, neskôr už slúži skôr len ako doplnok inej stravy.

U časti geneticky predisponovaných detí môže mať dlhé dojčenie dokonca aj negatívny efekt. Stále však hovorím iba o alergiách, pretože emocionálne a iné efekty dojčenia sú stále nespochybniteľné.

Môže sa alergia objaviť aj u dojčaťa, ktorého rodičia netrpia žiadnymi alergickými ťažkosťami?
Áno, pretože okrem genetiky sa na vzniku alergií podieľajú aj faktory prostredia, stravovanie, spôsob života, stresy a infekcie. A práve nárast počtu alergikov nám hovorí o výraznom vplyve nášho spôsobu života, prílišnej chemizácii a tiež o zmenách v životnom štýle. Nesmieme zabúdať, že imunitné reakcie dieťaťa sa začínajú formovať už počas vnútromaternicového vývoja, sú ovplyvnené životným štýlom matky, vplýva na nich aj emocionálne  rozpoloženie matky a prostredie, v ktorom sa nachádza.

Akými vyšetreniami alergické ochorenie zisťujete?
V prvom rade musíme na možnú alergiu myslieť. Je to úloha pediatra, ktorý spolu s rodičmi vysloví podozrenie na alergické ochorenie. Tu sa ale stretávame s nešvárom mnohých lekárov. A to, že na potvrdenie alergie im stačí iba stanovenie špecifických IgE protilátok z krvi. Nie je to dostatočný údaj a je veľkou chybou len na základe jedného laboratórneho výsledku dieťaťu vyradiť z jedálnička problémovú potravinu na dlhý čas. Následky môžu byť závažné.

Alergiológ vie, že na diagnostiku alergie, a to najmä potravinovej, nestačí použiť len vyšetrenia. Často majú falošne pozitívne, ale aj negatívne výsledky. Niekedy sa dokonca používajú nesprávne diagnostické metódy. Napríklad určenie hladiny IgG protilátky na potraviny vedie u mnohých pacientov k stanoveniu nesprávnej diagnózy. Žiaľ, sám som sa stretol s mnohými prípadmi poškodenia zdravia pacientov pri zle stanovenej diagnóze.

Čo teda robíte preto, aby nedošlo k mylnej diagnóze?
Určenie diagnózy musí byť postavené na fyzikálnom vyšetrení, čiže dieťa  musíme vidieť, skontrolovať stav kože, slizníc a popočúvať ho. Dôležitá je tiež anamnéza, čo znamená zber informácií, pri ktorých pátrame po súvislostiach, genetickej predispozícii, priebehu gravidity, okolnostiach pôrodu. Zaujíma nás aj obdobie po pôrode, diéta dieťaťa, tiež to, aké má prejavy ochorenia, priebeh a dynamiku.

Dôležité sú pre nás aj potravinové denníky, ktoré rodičia môžu dieťaťu pri ťažkostiach viesť. Až potom pristupujeme ku kožným testom. Pomaly sa už, našťastie, vytráca mýtus, že kožné testy sa robia len deťom po roku, dokonca som počul hoax, že až po troch rokoch.

Kožné testy teda vykonávate aj dvojmesačným deťom?
Realizujem ich vtedy, ak nám to stav dieťaťa dovolí, čiže v akomkoľvek veku, či je to trojmesačné dojča alebo už veľké dvojročné batoľa. Tieto testy sú, samozrejme, zaťažené falošnou pozitivitou aj negativitou a majú svoje limity. Ich výhodou je ale rýchla odpoveď. Nevhodnú reakciu dojčaťa napríklad na vaječný bielok vieme takto zistiť už do 20 minút.

Ako teda pripraviť dieťa na kožné testy, aby sme eliminovali falošne pozitívny alebo negatívny výsledok?
Pred vyšetrením je nutné u dieťaťa vynechať z liečby antihistaminiká. Vítame, ak na testovanie rodičia donesú aj potraviny, s ktorými sa dieťa stretáva, aby sme vedeli realizovať testy priamo s reálnymi potravinami.

Aké iné testy ešte môžu malé deti podstúpiť?
Okrem prick testov občas pristupujeme aj k náplasťovým testom, kde sa alergény, napríklad potraviny, aplikujú špeciálnymi testami na chrbátik dieťaťa. K diagnostike patria aj krvné vyšetrenia, hlavne stanovenie špecifickej IgE protilátky, moderná komponentová diagnostika a iné raritnejšie imunologické prevádzané testy napríklad stanovenie sérovej tryptázy, biopsia čreva, testy črevnej permeability alebo dychové testy.

Diagnostické vyšetrenie, či už kožné alebo laboratórne testy nám ale vyslovia len podozrenie. Nikdy neurčia diagnózu. Sú potrebné aj eliminačné testy, pri ktorých vylučujeme podozrivú potravinu zo stravy na určité obdobie. Tiež expozičné testy, čo je znovuzavedenie potraviny do jedálnička s odsledovaním reakcie dieťaťa. Bez nich nikdy nemôžeme diagnostikovať potravinovú alergiu s úplnou istotou.

Veľa alergií totiž uniká pred súčasnými diagnostickými možnosťami, keďže nie sú v praxi bežné dostupné spoľahlivé diagnostické metódy. Ani negatívne vyšetrenie testov či krvi nám možnú potravinovú alergiu úplne nevylúči a aj preto je alergiológia do značnej miery umenie a je nemožné lekársky fortieľ nahradiť technikou.

Ako vyzerá liečba novorodeneckých alergií?
Roky platí staré známe, poznaj svoj alergén a uteč pred ním. Preto pri potravinovej alergii odporúčame eliminačnú diétu s vynechaním alergénu.  Našťastie je u mnohých detí táto diéta len dočasná a z alergií, najmä tých potravinových, často vyrastú. Platí však ešte aj to, že u detí s ekzémom či  alergiou na potraviny, ktorá sa prejaví v takom útlom veku, neskôr často pozorujeme nárast iných alergií.

Hovorili ste, že z niektorých alergií deti vyrastú, ale existujú aj celoživotné alergie, pri ktorých je potrebné vyhýbať sa konkrétnej potravine už navždy. Čo s tým?
Je to pravda. Niektoré formy alergií na ryby či určité alergény orechov majú tendenciu pretrvávať celoživotne. Iné alergény, konkrétne laktoglobulíny mlieka, majú tendenciu pomerne rýchlo vyhasnúť. V tomto moderná alergiológia urobila veľký kus progresu.

Alergiológ už vie aj podľa zložky alergénu, na ktorý je dieťa alergické, vysloviť aj prognózu ochorenia. Zároveň musí prehodnocovať a zisťovať možné nové senzibilizácie. Atopický pochod je totiž dynamický proces.

V našom centre je preto do tohto procesu zaangažovaná aj nutričná  špecialistka, ktorá deťom s potravinovými alergiami vypracuje jedálniček. Okrem diéty je potrebná aj komplexná liečba, čiže detský pacient dostáva antihistaminiká, kromoglykát sodný, biologickú liečbu, prípravky na kožu a probiotiká. Často je nutná liečba možnej astmy či alergickej nádchy, tiež prevencia eventuálnej hrozby životu nebezpečnej anafylaktickej reakcie.

Mnoho alergikov, ktorí sú dobre vedení a včas dostanú modernú liečbu, napríklad vo forme špecifickej imunoterapie, má prognózu lepšiu ako neliečené deti. Preto je lepšie čím skôr správne diagnostikovať alergiu a nasadiť optimálnu liečbu.

Lenže mnoho rodičov nevyhľadá lekára včas. Prídu až po troch rokoch, keď sú následky vážnejšie.
Pri alergiách vždy ide o čas. Skorá diagnostika vedie k odhaleniu možného spúšťača ochorenia a vedie k oddialeniu atopického pochodu, ktorý u zle či neskoro liečenej alergie môže viesť k neskorším nezvratným zmenám, najmä rozvoju astmy.

Ako teda predísť detským alergiám?
Je to téma na samostatnú knižku. Výskyt alergií neustále stúpa. Dôvodom sú mnohé faktory prostredia. Dlhé roky rozprávame o hygienickej teórii, výskyt alergií je spojený s takzvanou westernizáciou spoločnosti. Zmenili sme svoj  životný štýl, jedálniček, veľa času trávime v interiéroch, menej sme spojení s prírodou. Rozvíja sa priemysel, znečisťuje ovzdušie, sme vystavení výfukovým  plynom, cigaretovému dymu, nadmerne používame prípravky plné chémie, tiež antibiotiká.

Toto všetko negatívne ovplyvňuje imunitný systém, ale aj našu genetiku. V minulosti sa predpokladalo, že vyhýbanie sa alergénom počas vývoja dieťaťa bude viesť k senzibilizácii na tieto potraviny.

Posledné roky sa zase ako účinná javí teória rozvoja orálnej tolerancie. Predpokladá sa, že toto obdobie, nazývané niektorými autormi ako okno tolerancie, sa u dojčiat objavuje medzi 4. až 6. mesiacom života. A práve v tom období by sa mali do stravy zavádzať nové potraviny.

Celé je to ale zložitejšie. Orálna tolerancia je zrejme veľmi individuálna a je ovplyvnená genetickou predispozíciou, kolonizáciou čreva prospešnými baktériami, čo je mikrobióm, vlastnosťami potraviny – alergénu, zrelosti čreva, zložením stravy matky počas tehotenstva a tiež dojčením.

Ten istý alergén podaný ústami môže blahodárne pôsobiť na prevenciu rozvoja alergie. Akonáhle sa ale dostane do kontaktu s kožou, môže dieťa senzibilizovať. Odporúčania spoločnosti pre alergiológiu a imunológiu, gastroenterológiu sa menia a odrážajú len súčasnú neistotu v náhľade na rozvoj alergií.

Čo ale vieme je, že kľúč v prevencii je aj v dojčení, v náhradnej mliečnej výžive, v zavádzaní tuhej stravy a v diéte matky počas tehotenstva. Hoci v súčasnosti neexistujú jednoznačné odporúčania na vyhýbanie sa alergénom počas gravidity, teraz sa mnohí vedci prikláňajú k ochrannému efektu takzvanej stredomorskej diéty u tehotnej ženy na vývoj atopie.

Mala by teda prijímať hlavne ryby, ovocie, zeleninu, zdravé tuky s vhodným pomerom omega 3 a omega 6 nenasýtených mastných kyselín.

Prečítajte si aj článok o vzácnom vrodenom kožnom ochorení ichytóza.
 

Zdielať článok